reklama

Darčeky z ciest po svete

Je jedno či sa vraciam z dvojtýždňovej dovolenky, alebo z dlhodobého pobytu v zahraničí, priniesť darčeky z ciest sú jednou z položiek, ktoré mám na svojom to-do liste vždy. Splniť ju je niekedy ťažšie, inokedy ľahšie, no nikdy nie jednoduché. Asi za tým stojí moja úprimná snaha ukázať aspoň kúsok kultúry danej krajiny zmysluplným spôsobom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obchod s kadidlom, Al Hafa Souq, Salalah, Oman
Obchod s kadidlom, Al Hafa Souq, Salalah, Oman (zdroj: Maroš Markovič)


Úvahu na túto tému odštartoval jednak článok Masahikovými očami: Darčeky o japonskom prijímaní darčekov, jednak nedávne vianočné šialenstvo, ktoré sa arabskému Ománu, v ktorom momentálne dlhodobo prebývam vyhlo veľkým islamským oblúkom a v neposlednom rade aj fakt, že sa onedlho vraciam domov, čo znamená, že sa mi treba začať po darčekoch a suveníroch obzerať. Tak ako vždy však narážam na dilemu autentickosť verzus zmysluplnosť. Mám priniesť niečo čo je tradičné, ale pre obdarovaného absolútne zbytočné? Alebo je lepšie urobiť kompromis a priniesť niečo použiteľnejšie, ale zasa nie tak veľmi, ak vôbec, autentické? Situáciu neuľahčuje obmedzený rozpočet, váhový limit batožiny v lietadle a tiež životný postoj zarytého odporcu postoja „dôležité je, že si si spomenul“. Neverím totiž, že rovnakú morálnu hodnotu má darčekovo balené voňavé mydlo (má vôbec nejakú morálnu hodnotu), ktoré prinesiete z každého kúta sveta v porovnaní s niečím na mieru vybratým pre daného človeka. Presnejšie povedané, pre mňa ju rovnakú nemá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže arabská krajina je pre našinca pomerne exotická, myslel som si, že to zasa až taký problém nebude. Začal som najlogickejšou vecou na svete – prešiel som si obchody a trhy, nakukol do internetu a sprievodcov, čo sa asi tak kupuje a na základe toho, som vytvoril zoznam potenciálnych darčekov dostatočne autentického charakteru, ktoré sa mi vtesnajú do rozpočtu aj do batoha s plánom neskôr ich rozdeliť medzi konkrétnych obdarovaných. Omán sa pýši zaujímavými odevmi mužov aj žien a niekoľkými, obrazne povedané, endemickými suvenírmi. Arabské krajiny ako také zasa exotickými ťavami, pieskovými dunami, netradičným písmom a od nich odvodenými možnosťami darčekov. Začal som teda písať zoznam darčekov a zároveň uvažovať o ich zmysluplnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako prvá ma napadla dišdaša – tradičným odev arabských mužov je veľmi svetlá splývavá tunika, v ktorej chodia zahalení, prípadne abbeya – čierny ženský šat z jemnej látky zahaľujúci ženu od hlavy až po päty, doplnený o rukavice, šatku a masky na zakrytie tváre. Tak fajn, avšak čo s tým? Predstavil som si, že si dišdašu prinesiem ja, spravím v nej pár ukážok, prezentácii fotiek, nech je sranda. Ale niekto z blízkych? Možno tak na karneval by sa ujala, ale úprimne, na koľko karnevalov chodia ročne moji príbuzní? Nevadí, dišdaša v pohode, najlacnejšia v prepočte nejakých 8 eur, abbeya najlacnejšia 20 eur. Na to, že s tým dotyčný človek nič normálne neurobí celkom dosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doplnkom dišdaše je turban, respektíve šatka, v kruhoch alternatívne žijúcich jedincov známa ako arafatka. Sto druhov, tisíc farieb. Paráda. Až na tú drobnosť, že takú šatku si kúpite na každom vinobraní, alebo jarmoku. To ani nemusím z Ománu nosiť, stačí kúpiť doma. Ománskou alternatívou čiapky je kummah – miskovitá pokrývka hlavy bohato zdobená farebnými vzormi. Využiteľnosť – takmer nulová.

Internetové štatistiky hovoria, že najkupovanejším ománskym suvenírom je chandžár, tradičná zakrivená dýka nosená ománskymi mužmi za opaskom pri niektorých oficiálnych a slávnostných príležitostiach. Možno je to preto, že chadžáre sú tradične vyrábané zo striebra, pričom rukoväť majú z rohu nosorožca. To sú samozrejme tie najvzácnejšie. Taký nie moc strieborný a nie úplne nosorožcový chandžár začína cenou na 200 eur. Neviem si predstaviť, kto to kam nosí, alebo kam si to vystavuje, ale pri jeho cene o ňom ani nemusím premýšľať ako o potenciálnom darčeku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Omán je známy ako krajina kadidla (frankincense). Kadidlo je stvrdnutá živica istého stromu rastúceho hlavne v Ománe, trochu v Jemene a trochu v Somálsku. Používa sa to na aromaterapiu formou priameho pálenia na žeravých uhlíkoch, výrobu ťažkých parfumov a okrajovo na medicínske účely. Kadidla existuje viac druhov a kvalít, ale pre naše účely stačí zopár kadidlových slzičiek najnižšej kvality. Vôňa a spôsob použitia je zaujímavý, navyše kilo kadidla nižšej kvality stojí v prepočte asi 8 eur. Premýšľam, koľko je schopný bežný Slovák spotrebovať ukážkového kadidla a prichádzam k počtu max. 5 slzičiek, čiže asi 15 minútam intenzívneho kadidlového dymu. Výborné aspoň niečo použiteľné.

Omán ako bývalá zastávka na Hodvábnej ceste má historický priamy spoj s Indiou, Čínou a ostatnými krajinami tejto časti Ázie. Niet sa čo diviť, že v každom obchode nájdete šále vyrobené z pravého, či miešaného kašmíru – vzácnej textílii získavanej spracovaním vlny kašmírskych kôz, ktoré sa chovajú kdesi v Nepále. Lacnejšou alternatívou je ešte pašmina – textília podobná kašmíru, ktorá je ale lacnejšia a dostupnejšia vyšším počtom chovaných pašminských kôz. Opäť vyrobené v Nepále. No mám priniesť z Ománu niečo čo sa vyrába v Nepále?

Šatky sa však nevyrábajú len z kašmíru, alebo pašminy, ale veľmi obľúbeným materiálom je šifón, ktorý môjmu laickému oku až príliš pripomína obyčajnú umelú látku. Farebná potlač Made in China posiela šifón rovnou čiarou za kašmírom a podobnom odpadkovom koši úvah skončili aj všetky nádherne vyšívané indické látky pandžábí, z nich vyrábané čudarysárí, ktoré je vidno na všetkých ženách prisťahovaných do Ománu z Indie a Pakistanu. Keď pôjdem do Indie, prinesiem sárí.

Veľmi typickou kratochvíľou arabských žien je tetovanie kože dočasnou farbou hena, získavanou z lístočkov nejakej indickej rastliny. Kvetinky, kudrlinky a iné jemné a veľmi pekné obrazce skrášľujú ženu nielen počas svadby, ale aj vo všedný deň. Arabské špecialistky na tetovanie kreslia obrazce ručne vytláčaním tenučkého prúžku pasty heny z plastového vrecka v tvare ihlanu. Presne tak isto ako my zdobíme medovníky oni zdobia kožu. Pre menej domáce tetovanie bez tety špecialistky však boli vyrobené rôznorodé šablóny, ktoré sa nalepia na kožu, pretrú pastou a po odlepení na koži ostanú len pekné vytetované vzory. Cena primeraná, použiteľnosť vysoká, exotickosť maximálna. Dokonalý darček.

Z čisto situačných dôvodov sa do výberu ešte dostali diaľkovo riadené mikro helikoptéry, USB kľúče, netradičné kuchynské potreby a pár ostatných čínskych výrobkov, ktoré som odložil ku kašmíru a sárí. Takisto je ešte niekoľko typicky ománskych vecí, ktoré sa z rôznych dôvodov do zoznamu ani nedostali. Prevažne z dôvodu nezmyselnosti a pár tiež, kvôli rovnakej dostupnosti aj v našich končinách. Patria sem tradičné kožené sandále, vychádzkové palice, vejáre s arabskými nápismi, farebné piesky vo fľaškách, arabské šperky a mnohé iné.

Keď som sa tak na to pozrel, tak mi z toho vyšlo vlastne len kadidlo a hena. Uvažujem nad tým, ako sa dotyčný zatvári, keď dostane pár živicových kúskov, alebo trochu hena prášku. Pochopí čo všetko bolo za tým, že som mu priniesol práve to? Pochopí, že som na neho myslel možno viac ako niekto, kto by mu priniesol niečo z toho, čo som ja vyradil? Nie je nakoniec lepšie kúpiť to voňavé mydlo dolu v hotelovom obchodíku?

Maroš Markovič

Maroš Markovič

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fotograf ignorujúci absenciu talentu. Občan ignorujúci existenciu televízoru. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu