Do Ománu som prišiel na začiatku zimnej sezóny a teploty, na rozdiel od letných 55°C, neprekračovali 35°C. Po príchode a niekoľkých týždňoch strávených v krajine musím priznať, že sprievodca neklamal a klimatizáciu majú všade. V obchodoch, hoteloch, izbách, autách, halách, reštauráciách. Ale spokojný som rozhodne nebol. Zdá sa, že používateľom klimatizácie nikto nedal do ruky návod na použitie. A ak náhodou aj áno, tak sa dočítali len po vysvetlenie ako nastaviť najchladnejší vzduch. Skutočnosť je totiž taká, že kompletne všetky klimatizácie, ktoré v Ománe (a ako som sa neskôr dozvedel nielen v Ománe, ale všeobecne v tropickej Ázii) nájdete sú nastavené na plný výkon ventilátora a teplotu vzduchu 10°C, čo je väčšinou najnižší možný výber. Mám dokonca tajné podozrenie, že niekedy vyraďujú z prevádzky aj možnosť voľby teploty, lebo je jedno či nastavím teplotu na 20, alebo 30°C, vzduch fúka vždy rovnaký.
V súkromí svojej hotelovej izby, v ktorej si klimatizáciu nastavíte na príjemných 25°C ste v bezpečí až do chvíle, kedy vám hotelový servis počas vašej neprítomnosti neuprace izbu a s podivom vám klimatizáciu neprestaví späť na 10°C a ventilátor na silu, pri ktorej vejú záclony a stolná lampička s tienidlom v tvare prerasteného klobúka sa prevráti so zmäteným výrazom v tvári. Zatvorením dverí izby sa dostávate na vymrazenú chodbu hotela, prejdete vonkajším úpekom do taxíku, kde vám milý taxikár nasmeruje mrazivý vietor priamo medzi oči a s nevinným výrazom v tvári sa spýta: „Teraz dobre?". Vystupujete z taxíku, zalieva vás pot a vstupujete do obchodu s pocitom vstupu do mraziaceho boxu. A tak stále dokola.
Snažil som sa zistiť čo je za tým, prečo sú takí posadnutí tou nízkou teplotou, ale nedozvedel som sa nič. Odpovede sa poväčšine točili okolo toho, že tak je im to príjemné, všetci to majú radi, zima je dobrá a podobne. Musel som na to prísť sám. Prebral som množstvo argumentov za a proti a žiaden nedával väčší zmysel, ako ten jediný čo mi z toho vyšiel víťazne. Nie že by ten bol práve vrcholom logiky, ale zvyšné boli na tom ešte oveľa horšie.
Podľa mňa oni podvedome doháňajú zameškané, doháňajú štatistiku. Doháňajú tisíce rokov bez snehu a ľadu, obdobia neuveriteľného tepla, extrémnych púštnych podmienok a nedostatku spánku, keď by mohol byť chudák beduín až po nos zababušený pod perinou. Jednoducho roky bez klimatizácie, umelej či prírodnej. Tú majú možno nejakých posledných 40 rokov a počas týchto rokov musia dobehnúť všetku tú predchádzajúcu dobu rokov bez nej. Nastavujú 10°C, lebo nižšie ísť nemôžu. Štatisticky príjemnú priemernú teplotu 25°C sa už rýchlejšie dobehnúť jednoducho nedá.
Možno za pár rokov prídu k svojej méte, dosiahnu to po čom márne túžili celé generácie ich predkov a teplotu zvýšia. Dovtedy však budeme v ich očiach tí buriči a rebeli, ktorí im tento plán kazia a tvária sa, že trpia pri mrznutí zaživa. Dovtedy budeme tí čo nechápu, že „Teraz dobre".
Kým som písal tento článok prišiel do mojej izby hotelový opravár. Prišiel mi opraviť okno, ktoré som otvoril, aby som sa dostal k čerstvému vzduchu namiesto smradľavého ľadového dychu nevyčistenej klimatizácie. Pri vstupe sa ma spýtal, či klimatizácia nefunguje („No work?" a ukázal na strop) a automaticky ju prepol na tretí stupeň ventilátora a najnižšiu teplotu. Fungovala a on s krútením hlavy opravil okno. Napevno ho priskrutkoval tak, aby sa nedalo otvoriť. Čo som mu na to mal povedať ?
Množstvo mojich tematicky triedených fotiek z Ománu nájdete aj na http://picasaweb.google.sk/mahroch.
