Sme lepší ako taxikári ošklbávajúci turistov?

Autor: Maroš Markovič | 18.2.2011 o 21:52 | (upravené 18.2.2011 o 22:01) Karma článku: 11,63 | Prečítané:  2185x

Dnes som náhodou čítal mnohými facebook likami ovenčený článok konkurenčného periodika o tom ako má istá pani dostať slepačiu, keďže nežere prasa.  Inými slovami o tom, ako sú Bratislava a jej obyvatelia pripravení na nadchádzajúce Majstrovstvá sveta v hokeji. O tom ako sú všetci rozčarovaní, že turistov nevítame, okrádame a nevieme anglicky. O tom, ako všetci súhlasne prikyvujú nad tým, že takto to rozhodne vo vyspelých krajinách západných smerov nechodí. O tom, že všetci prikyvujúci a likujúci by to robili inak. Naozaj?

V článku som sa dočítal, že taxikári si pýtajú nehorázne peniaze za dopravu turistov kamkoľvek, tety na informáciách na hlavnej železničnej a autobusovej stanici nevedia po anglicky, hotelieri si pýtajú o 50% vyššie sumy, v reštaurácii musí turista zaplatiť dve prílohy, keď vymýšľa. Áno, asi je to tak a je to smutné.

Úprimne - ak by ste boli 50-ročná pani v informáciách na vlakovej stanici, ktorá v živote nepotrebovala iný jazyk ako slovenský, začali by ste sa kvôli majstrovstvám učiť po anglicky? Investovali by ste svoj voľný čas a peniaze len kvôli tomu, aby ste mohli informovať turistov? A kto to ocení - Váš zamestnávateľ? Pochybujem. Otázkou je, ako to treba riešiť. Posadiť tam mladého človeka čo ovláda aspoň 2 jazyky, je ochotný a milý. A vy by ste to išli robiť? Ja nie, snáď len keby dobre zaplatili. Ale na druhej strane - ak by ste boli zamestnávateľom takého človeka, koľko by ste mu dali za to, že sedí v búdke a informuje turistov? Dosť na to, aby tam vydržal?

Ale poďme ďalej. Ak by ste mali hotel a vedeli, že sa z nedostatku hotelových kapacít dajú nahodiť ceny, neurobili ste to? Ak by ste boli taxikár a vedeli, že turista vám tých premrštených 20 euro aj tak zaplatí, nevypýtali by ste si ich? Že nie?

Pre jednoduchosť príkladu hypoteticky predpokladajme, že čitateľ tohto článku je napríklad majiteľ spoločnosti predávajúcej reklamné predmety (alebo webdizajnér , alebo povedzme predajca na trhovisku).  Z Číny nakúpi elegantnú košeľu vhodnú na potlač firemným logom za 2 euro, predá ho za 20 Euro. Ak aj odrátam všetky režijné náklady, tak ešte stále sa pohybujeme v rozmedzí  aj sto a viac percentného zisku. Prečo to nepredá s „primeraným" ziskom napríklad 30% tak ako sa to učí v teórii ekonómie? No pretože, chce zarobiť najviac ako sa dá, pretože trh to akceptuje.

Všetci sa tvárime, aké je to od taxikárov, hotelierov a čašníkov zahanbujúce  takto ošklbávať turistov. Ale pritom s kľudným svedomím na svoje grafické bannery klientovi nahodíme 300% zisk, rozpočtové položky v kalkulácii nákladov zvýšime tu 5, tam 10 eur, na niektorých riadkoch vydá aj na 98 Eur, počas pracovnej cesty za klientom si vybavíme pár vlastných nákupov a na služobnom aute si spravíme menšiu súkromnú zachádzku. Sme naozaj lepší ako tí taxikári a čašníci?

Kedysi sa propagovalo heslo „Mysli globálne, konaj lokálne". Až sa podľa toho sami začneme riadiť, potom môžeme hádzať  kamene.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?