reklama

Obrazy v pamäti

Zažiť dážď v polovici januára v ománskom meste Salalah znamenalo pre miestnych a dostatočne aklimatizovaných cezpoľných obyvateľov niečo ako vyhrať v lotérii. Vedeli si to predstaviť, ale pravdepodobnosť, že sa to naozaj stane bola mizivá dokonca aj bez prihliadnutia na skutočnosť, že v Ománe lotériu nemajú. Všetko je prispôsobené životu bez dažďa. Otvorené, nezakryté, nechránené.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
V šmýkajúcich sa šľapkách prebieha z hotelovej vily do tristo metrov vzdialeného hotela.
V šmýkajúcich sa šľapkách prebieha z hotelovej vily do tristo metrov vzdialeného hotela. (zdroj: Maroš Markovič)

Ráno.

Zobudil sa a bola tma. Nie taká, v ktorej nič nie je vidno, ale dostatočná na to, aby pochopil, že niečo nie je v poriadku. Budík zvonil, čas je správny, všetko sedí. Nemá hlas, ale to nie je novinka. Prišiel oň včera na obed, keď jeho choroba pokročila do ďalšieho štádia. Musí to byť v poriadku. Ale nie je. Strelí pohľadom k oknu, ale prachová vrstva z vonkajšej strany okna sa zmenila na nemocničnú bielobu, do ktorej netrpezliví pacienti vyškrabkávajú svoje iniciálky rohom poisteneckej kartičky. Oblieka sa, v kúpeľni si umýva zuby, poctivo sa natiera opaľovacím mliekom. Ruky dvadsiatkou, nohy šestkou. Dvadsiatka je drahá, treba šetriť. Berie oranžový ruksak a na schodoch sa pripája k prúdu ostatných obyvateľov domu utekajúcich za svojimi povinnosťami. Zarazene sa zastavia na prahu dverí. Posledný rozospatý omylom drgá do predposledného a reťazová reakcia vystrčí prvého pred dvere, kde okamžite do nitky zmokne. Prší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prší a neprestáva. Teplota klesá na mrazivých 20°C.

Vracia sa do izby pre sveter značky GAP a mlčky premýšľa kedy si ho obliekal naposledy. Určite to bolo na letisku pred troma mesiacmi. V šmýkajúcich sa šľapkách prebieha z hotelovej vily do tristo metrov vzdialeného hotela. Snaží sa skryť pred dažďom ale jeho úsilie je márne. V hlave sa mu ako fotky ukladajú obrazy okolia, ktoré v tom zmätku mozog nevie utriediť.

Drevený biliardový stôl stojaci v kaluži vody, plátno mokré, diery pre gule aktívne odvádzajú vodu do útrob stola. Nevyteká žiadna.

Umelohmotní hráči stolového futbalu stoja po kolená vo vode, mokré kopačky púšťajúce farbu robia na hladine farebné škvrny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hotelový zamestnanec obrovským prenosným tepovačom vysáva vodu zo zaliatej terasy.

Mokrá papierová páska sa lepí na displej čítačky kreditných kariet. Zo žliabku kvapká voda.

Voda obohatená niekoľkodňovým prachom, ktorú barman rukou stiera z pultu steká po bielej stene zanechávajúc čierne jazvy špiny.

Švédsky dôchodca v šortkách, sandáloch a snehobielych ponožkách vyhrnutých do polovice lýtok kráča po zatopenej ceste.

Golfista odpaľujúci z premočeného greenu vyprskáva do vzduchu spolu s loptičkou spŕšku vody.

Zmätený turisti za francúzskymi oknami prízemných hotelových apartmánov stoja v nemom úžase a v hlave formulujú sťažnosť na cestovnú agentúru sľubujúcu stabilné slnečné počasie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo slnečníkov vyrobených z usušených palmových listov steká žltá voda a zanecháva na skladacích posteliach s mäkkými matracmi ležiacimi pod nimi mapy orientálnych krajín z rozprávok Tisíc a jednej noci.

Domorodý rybár prechádza po pláži s apartne upraveným 100 litrovým čiernym sáčkom na odpadky.

Golfové palice typu „železo" pokrýva jemný povlak hrdze.

Pakistanskí oberači kokosových orechov s veselými pokrikom na seba striasajú kvapky vody z palmových listov.

Dvaja ománski zamestnanci hotelovej ochranky si pochvaľujú, aké nádherné počasie sa dnes urobilo.

Záhradník v premočených zelených celotelových montérkach opatrne prekračuje elektrické káble s ledabolo zaizolovanými spojmi napájajúcimi svetelné reťaze omotané okolo paliem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dve červené čalúnené kreslá zavraždené dažďom krvácajú do mláky, v ktorej stojí kaviarenský stolček z masívneho dreva a jeho nohy napučané vodou pripomínajú malé kopýtka.

Dobehol k hlavnému vchodu hotela a s úľavou sa schoval pod prekrytú strechu. Teraz už išiel pomaly, nebolo sa kam ponáhľať. Po nohách mu stekala voda a pleskot šľapiek o kamennú dlažbu sa rozliehal parkoviskom. Čo ho čakalo? Že by dnes? Teraz? Dúfal. S nádejou vkročil do hotelovej haly, všetky zmysly nastražené.

Výkrik prekvapenia v onemených hlasivkách zmenený na sklamaný povzdych pohltilo temné hučanie klimatizácie pustenej na plný chladiaci výkon.

Maroš Markovič

Maroš Markovič

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fotograf ignorujúci absenciu talentu. Občan ignorujúci existenciu televízoru. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu